Digitál je všade, kam sa pozrieme. Na mobiloch, v kuchyniach aj na rande. Sme jeho súčasťou my alebo on je súčasťou v našej realite? Offline a online priestor už je tak veľmi prepojený, že sotva vieme rozlíšiť hranice medzi týmito dvoma svetmi. Aký majú digitálne prostredie a online vymoženosti na nás vplyv? Rozobrali sme to s odborníkmi.
Digitál nám miestami život uľahčuje, inokedy naopak komplikuje. Faktom zostáva, že ak sa využíva rozumne, môže sa stať našim veľkým pomocníkom. Vďaka internetu máme mnohí prácu, prísun informácií, vzdelanie. Niektoré manuálne profesie, remeslá a iné zamestnania si však už aj tak vyžadujú istú úroveň digitálnych zručností. Kaderníčka vydáva účtenku z e-kasy, dermatologička si môže svojich pacientov objednať cez online formulár, stolár vám zašle grafický návrh obývačky cez program. Dokážeme si objednať veci z opačného konca sveta, vieme byť spojení s rodinou, ktorú sme roky nevideli.
Požiadavky na digitálne zručnosti sú ešte vyššie u prevádzkových a obsluhujúcich pracovníkov v obchode a službách. Spomedzi nich až 40 % tvrdí, že ich zamestnanie si vyžaduje bežnú kancelársku úroveň a ďalších 9 % vyššiu alebo najvyššiu úroveň, ako napríklad používanie PC, notebookov, zariadení a aplikácií s rozšírenými funkciami. (zdroj: denník Pravda)
Bežný život a digitálne prostredie
Technológie častokrát definujú možnosti konania a ovplyvňujú takmer všetky oblasti našich životov. Objavujú sa napríklad v doprave, komunikácii, uchovávaní a prenose informácií, skladovaní, bývaní. Ak porovnáme minulosť s dneškom, všimneme si, ako veľmi je spoločnosť ovplyvnená digitálnymi pomôckami, ktoré má k dispozícii. Je doslova determinovaná ich stavom.
Moderné technológie na nás vplývajú rôzne, mnohí strácajú sociálne cítenie a schopnosť komunikovať s ľuďmi. Spoznávanie nových priateľov je čoraz náročnejšie, pretože málokedy zdvihneme pohľad v spoločnosti od modrej obrazovky. Mnohí nie sú zdatní v gramatike a chýba aj slovná zásoba. Obsah, ktorý konzumujeme, má často video formát alebo text, ktorý nie je obohacujúci, prípadne kladie dôraz len na vizuálnu stránku.
Podobnú tému sme už rozoberali so psychologičkou Monikou Stehlíkovou. Ak vás tieto odborné pohľady zaujímajú, prečítajte si viac tu.
Vplyv na našu psychiku
Ako vplýva digitálne prostredie na našu psychiku, sme sa opýtali Zuzany Reľovskej, ktorá popri práci v leadership konzultingu a koučingu robí prednášky, webináre na témy mentálnej odolnosti, prevencii pred vyhorením a celkového wellbeing vo firmách a tímoch. O digitále hovorí:
“Digitál vnímam skôr v kontexte mojej práce, koučingu a vzdelávania. Keďže som pracovala pre globálne firmy, online koučing a konzulting ma nezaskočil, skôr motivoval aj menej agilných klientov k experimentovaniu. Na jednej strane je pre mňa plusom to, že som omnoho dostupnejšia pre klientov aj z menších miest aj finančne, keďže nemusím zarátavať cestovné náklady. Na druhej strane je úžasné, že ja sama sa môžem vzdelávať na najvyššej možnej úrovni napriek tomu, že sedím doma za počítačom. Virtuálne sa stretnem s najväčšími kapacitami v oblasti, ich múdrosť, skúsenosti a znalosti sú dostupné do pár minút.”
“V čom vidím nevýhodu je, že nás to oberá o základné ľudské kompetencie – schopnosť postarať sa o seba, schopnosť byť prirodzený a úprimný, schopnosť oddychovať, rozhodovať sa. Akoby sme žili v neustálom tlaku informácií, noviniek, nestíhania sa prispôsobiť, nie ešte prísť s kreatívnym inovatívnym nápadom,” pokračuje Zuzana.
Tvrdí, že sledovaním digitálnych médii si spotrebovávame cennú mentálnu energiu, ktorá nám potom chýba na normálne veci, nápady, pozitívne myslenie.
“Volá sa to realistický optimizmus,” pokračuje, “náš mozog je prednastavený na vyhľadávanie nebezpečenstva a negatív, preto nás kvázi pozitívne myslenie stojí o niečo viac energie. Ak ju vyčerpáme v digitálnom priestore, kde je všetko trošku rýchlejšie, farebnejšie, ba niekedy akoby *zázračnejšie*, neostáva nám kapacita na budovanie úprimných vzťahov k iným, či sebe samému.
Digitálne prostredie v praxi
Zuzana denne skúma ľudské povahy a súvislosti. Objavuje sa jej v praxi čoraz viac ľudí, ktorí nedokážu vypnúť a žijú v dlhodobom mentálnom pretlaku informácií. Niekedy je to na hranici závislosti na sociálnych médiách. Pre nás to predstavuje pasívny príjem informácií. Do pár sekúnd máme k dispozícii niekoľko stoviek informácií o čomkoľvek. Mozog ich chce všetky čo najlepšie spracovať, lebo má pokyn, že je to hodné pozornosti. Je toho ale prebytok a často aj nepodstatné, nijak nás neobohacuje. Dokonca skôr naopak, aktivuje nášho vnútorného kritika, ktorý si veľmi rád zgustne na tom, čo iní robia a vy nie ste schopní.
Pretlak informácií
Zuzana pokračuje v analýze: “A tak sme preplnení informáciami a negatívnymi emóciami, ktoré nezvykneme ventilovať. A potom sa čudujeme, že sme vyčerpaní mentálne, emocionálne a fyzicky. Prístup k informáciám síce uľahčuje akékoľvek hľadanie, ale nie rozhodovanie. Stáva sa, že ľudia sú paralyzovaní z prebytku možností. Mladí už vyrastajú s technológiami, no skutočný svet sa im zdá omnoho fádnejší a menej farebný. A to v akomkoľvek zmysle.”
Stimulovanie zmyslov v digitále
Digitálne technológie dokážu stimulovať zmysly omnoho intenzívnejšie a to ich robí náročnejšími na očakávania ohľadom reality. Mnohokrát sú realitou sklamaní. Zuzana na základe 20-ročných skúseností v odbore tvrdí, že nám chýbajú základné zručnosti pre digitálny svet ako sú napríklad kritické a takzvané big picture myslenie, a samozrejme self management.
“Neuvedomujeme si, čím všetkým je náš mozog zamestnaný, ak venujeme veľa času digitálnym médiám. Neustále posudzovanie obsahu, porovnávanie svojich schopností s tým, čo vidíme. Podceňovanie vlastných schopností, sociálna izolácia, problémy prežívať a zdieľať skutočné emócie,” hovorí
Digitál v dátach
- Telefón v našej blízkosti znižuje schopnosť sústrediť sa.
- Až 64% ľudí má pocit, že telefon formuje ich život a dokonca viac, ako by si želali.
- 90% z nas zažíva, že ich blízky človek kvôli telefónu ignoruje.
“Čím viac interakcií v online svete máme, tým viac sa cítime sami. Až 45% mladých ľudí v jednom výskume tvrdí, že sociálne siete im signifikantne znižujú sebavedomie,” dodáva záverom Zuzana Reľovská.
Čo na to firmy?
Erika Makarová, majiteľka účtovnej firmy, hovorí:
“V rámci našej firmy, ktorá dáva prácu desiatim ľuďom, online spôsobil 2 veľmi pozitívne veci:
- V štátnej sfére všetko, čo sa nedalo vybaviť online, sa zázračne dalo. Žiadne zbytočné papierovačky, presúvanie, rady, okienka, čísla. Skrátka jeden klik a všetci boli spokojní. Toto je zlomový krok v štátnej sfére. Digitalizácia zrazu spôsobila uvoľnenie priestoru pre nové veci a tým je u nás čas na TANČIAREŇ.
- Keďže náš team tvoria mladé energické baby, ktoré preferovali dynamiku v práci, osobnú komunikáciu, vybavovanie veci a papierov, zrazu zostali výhradne v online priestore, aj keď osobne vo firme. U nás je homeoffice veľmi obmedzený, keďže účtovné doklady od klientov musia byť vo fyzickej forme, ale aj to sa už postupne mení.”
Novinky vo firme
“Vymyslela a zaviedla som s mužom TANČIAREŇ. Keďže sme znížilli mobilitu, pohyb medzi úradmi a zostali sme efektívni, povedali sme si, že tento čas využijeme na pohyb. Zobrali sme ďalšie voľné priestory a tancujeme. Áno, v účtovnej firme tancujeme. Tanec je najintuitivnejsia forma pohybu. Tancujeme každý deň, 20-30 minút, hudba naplno a podľa nálady, prekrvíme telo, aj hypokamus v mozgu. Tak to všetkým potom lepšie myslí. Vždy sa dá na situáciu pozrieť z rôznych uhlov a nám digitalizácia určite nepomerne viac dala, ako vzala,” dodáva Erika Makarová.
